Turecký rozkaz znel jasne. Všetkých pozabíjať. Dospelí zajatci ušli, deťom sa to nepodarilo.

V posledný septembrový týždeň jesene roku 1530 sa vracala unavená skupina Turkov z rabovania. Predpokladá sa, že to bolo medzi 26. a 30. septembrom.

Viezli so sebou približne päť stoviek detí a dospelých zajatcov. Zastavili sa v biskupskom lese vo Fabianovej doline pri obci Párovské háje, aby si oddýchli.

„Zavčas rána sa mohamedáni začali modliť, no prišli stráže s oznamom, že sa blížia cisárski vojaci. V skutočnosti len cisárski žoldnieri palatína Alexia Thurza, ktorý mal majetky v okolí Váhu a hrad v Šintave kontrolovali, aké škody napáchali Turci na jeho statkoch,“ vysvetľuje Točka.

Následujúce udalosti popisuje monografia Nitrianskej župy, ktorú vydalo Uhorsko v roku 1896. Podľa nej sa Turci zľakli, že vojaci idú do boja a nastala panika. Od veliteľa dostali príkaz zlikvidovať zajatcov.

„Začala strašná masakra. Menšie deti boli vo vreciach, väčšie zasa priviazané k vozom. Dospelí zajatci ušli, no deti zabíjali tak, že im odtínali hlavy šabľami, budzogáňmi a jatagánmi. Hovorí sa, že z 500 detí prežilo asi 50,“ hovorí regionálny historik profesor Imrich Točka. (https://www.aktuality.sk/clanok/376942/krvava-masakra-pri-nitre-turci-zavrazdili-stovky-deti/)